PALEOLIT
FAUNA
DOBY ĽADOVEJ
Mamut srtnatý
Mammutus primigenius
Bol ešte väčší ako dnešný slon africký, v kohútiku dosahoval výšku až 4,5 metra.
Charakteristické zahnuté kly sú vlastne prerastené rezáky, dĺžka je v priemere 2,5 metra a vážili takmer 50 kilogramov. Slúžili im na rozhrabávanie snehu, aby sa dostali k tráve, machu a lišajníkom. Obsahovali veľa kolagénu a boli nielen pevné ale ja pružné, boli preto obľúbenou surovinou na výrobu nástrojov a šperkov.
Dožívali sa veku až 60 rokov.
Vyhynuli približne pred 11 tisícimi rokmi - nedokázali sa prispôsobiť zmene klímy alebo ich vyhubil človek, ktorý lovil hlavne samice a mláďatá.
Mamut srtnatý
Mammutus primigenius
Bol ešte väčší ako dnešný slon africký, v kohútiku dosahoval výšku až 4,5 metra.
Charakteristické zahnuté kly sú vlastne prerastené rezáky, dĺžka je v priemere 2,5 metra a vážili takmer 50 kilogramov. Slúžili im na rozhrabávanie snehu, aby sa dostali k tráve, machu a lišajníkom. Obsahovali veľa kolagénu a boli nielen pevné ale ja pružné, boli preto obľúbenou surovinou na výrobu nástrojov a šperkov.
Dožívali sa veku až 60 rokov.
Vyhynuli približne pred 11 tisícimi rokmi - nedokázali sa prispôsobiť zmene klímy alebo ich vyhubil človek, ktorý lovil hlavne samice a mláďatá.
Bizón americký - Zubor európsky
Bison bision - Bison bonasus
Bizón a zubor sa niekedy považujú za jeden druh.
Dospelý samec dosahoval váhu až 1000 kg.
Severoamerickí indiáni dokázali uloveného bizóna zúžitkovať takmer celého - mäso, kožu, kosti, rohy, kopytá, močový mechúr, šľachy aj chvost.
Moderní ľudia v novoveku bizóna aj zubra takmer vyhubili.
Jeleň lesný a Jeleň obrovský
Cervus elaphus a Megaloceros giganteus
Megaloceros bol najväčším jeleňovitým kopytníkom.
Jeho parožie dosahovala až 350 cm a vážilo až 40 kg.
Obrovské parožie zrejme napomohlo jeho vyhynutiu - po konci poslednej doby ľadovej Európa zarástla hustým lesom, v ktorom sa nemohol pohybovať.
Sob arktický (polárny)
Rangifer tarandus
V dobe ľadovej obýval takmer celú Európu.
V období pred 17-11 tisíc rokmi bol najobľúbenejšou lovnou zverou - niekedy sa preto nazýva aj dobou "lovcov sobov".
Domorodé národy zo Sibíri až do moderných čias považovali soba za "magické" zviera, ktoré zohrávalo dôležitú úlohu pri šamanských obradoch.
Rosomák severský
Gulo gulo
Hoci vyzerá skôr ako malý medveď, patrí medzi lasicovité šelmy. Je rýchly, na svoju veľkosť veľmi silný a bojovný.
Živí sa drobnými cicavcami a zdochlinami.
Má vynikajúci čuch a potravu zacíti na veľkú vzdialenosť.
Vďaka tomu sa často prezýva ako "nenásytník" či "pažravec".
Ľudia ho lovili pre kvalitnú kožušinu.
Medveď hnedý a Medveď jaskynný
Ursus arctos a Usrsus spelaeus
Medveď jaskynný vyhynul z neznámych dôvodov asi pred 20 tisíc rokmi. Hoci bol najväčšou šelmou doby ľadovej, bol prevažne bylinožravec. Hoci bol prevažne bylinožravec, bol veľmi nebezpečnou šelmou s výbornými inštinktami a človek ho pravidelne nelovil.
Medveď jaskynný nežil v jaskyniach, iba sa tam ukladal na zimný spánok - hibernoval. Mnohé jedince počas zimného spánku umierali, lebo si nevytvorili dostatočné zásoby tuku.
Hromady kosí a rituálne uložené lebky jaskynného medveďa v jaskyni Drachenloch v Aplách vo výške 2427 m.n.m. (!) svedčia o tom, že ho tam človek neandertálsky možno až tisíce rokov uctieval a znášal tam
kosti medveďa z okolitých jaskýň.
Nosorožec tuponosý a Nosorožec srstnatý
Ceratotherium simum a Coelodonta antiquitatis
Dnes vyhynutý nosorožec srstnatý obýval veľké časti Európy. Tento bylinožravec dosahoval váhu až 2,5 tony a podobne ako jediný súčasný druh - nosorožec tuponosý- bol nebezpečným a agresívnym tvorom. Človek ho dokázal uloviť, nepatril však k jeho vyhľadávanej koristi. Rohy nosorožca sa opracovávali hlavne na zbrane.
Dôvod vyhynutia nie je dodnes celkom jasný, na vine mohla byť zmena klímy ale aj človek, ktorý lovil samice a mláďatá.
Bol obľúbeným námetom paleolitických umelcov.
Líška polárna
Vulpes Lagopus
O polovicu menšia ako naša líška hrdzavá.
Má najteplejší kožuch zo všetkých cicavcov, znáša mrazy do -70 °C.
Mäsožravec, mrchotžrút, nepohŕdne ani rôznymi bobuľami.
Za deň urazí aj 150 km.
V lete jej srsť stmavne do siva, aby sa maskovala medzi kameňmi.
Človek ju lovil hlavne kvôli teplej kožušine.
Prevŕtané očné zuby sa s obľubou používali na náhrdelníky.
Mamut srtnatý
Mammutus primigenius
Bol ešte väčší ako dnešný slon africký, v kohútiku dosahoval výšku až 4,5 metra.
Charakteristické zahnuté kly sú vlastne prerastené rezáky, dĺžka je v priemere 2,5 metra a vážili takmer 50 kilogramov. Slúžili im na rozhrabávanie snehu, aby sa dostali k tráve, machu a lišajníkom. Obsahovali veľa kolagénu a boli nielen pevné ale ja pružné, boli preto obľúbenou surovinou na výrobu nástrojov a šperkov.
Dožívali sa veku až 60 rokov.
Vyhynuli približne pred 11 tisícimi rokmi - nedokázali sa prispôsobiť zmene klímy alebo ich vyhubil človek, ktorý lovil hlavne samice a mláďatá.
Bizón americký - Zubor európsky
Bison bision - Bison bonasus
Bizón a zubor sa niekedy považujú za jeden druh.
Dospelý samec dosahoval váhu až 1000 kg.
Severoamerickí indiáni dokázali uloveného bizóna zúžitkovať takmer celého - mäso, kožu, kosti, rohy, kopytá, močový mechúr, šľachy aj chvost.
Moderní ľudia v novoveku bizóna aj zubra takmer vyhubili.
Jeleň lesný a Jeleň obrovský
Cervus elaphus a Megaloceros giganteus
Megaloceros bol najväčším jeleňovitým kopytníkom.
Jeho parožie dosahovala až 350 cm a vážilo až 40 kg.
Obrovské parožie zrejme napomohlo jeho vyhynutiu - po konci poslednej doby ľadovej Európa zarástla hustým lesom, v ktorom sa nemohol pohybovať.
Sob arktický (polárny)
Rangifer tarandus
V dobe ľadovej obýval takmer celú Európu.
V období pred 17-11 tisíc rokmi bol najobľúbenejšou lovnou zverou - niekedy sa preto nazýva aj dobou "lovcov sobov".
Domorodé národy zo Sibíri až do moderných čias považovali soba za "magické" zviera, ktoré zohrávalo dôležitú úlohu pri šamanských obradoch.
Rosomák severský
Gulo gulo
Hoci vyzerá skôr ako malý medveď, patrí však medzi lasicovité šelmy. Je rýchly, na svoju veľkosť veľmi silný a bojovný.
Živí sa drobnými cicavcami a zdochlinami.
Má vynikajúci čuch a potravu zacíti na veľkú vzdialenosť.
Vďaka tomu sa často prezýva ako "nenásytník" či "pažravec".
Ľudia ho lovili pre kvalitnú kožušinu.
Medveď hnedý a Medveď jaskynný
Ursus arctos a Usrsus spelaeus
Medveď jaskynný vyhynul z neznámych dôvodov asi pred 20 tisíc rokmi. Hoci bol najväčšou šelmou doby ľadovej, bol prevažne bylinožravec. Hoci bol prevažne bylinožravec, bol veľmi nebezpečnou šelmou s výbornými inštinktami a človek ho pravidelne nelovil.
Medveď jaskynný nežil v jaskyniach, iba sa tam ukladal na zimný spánok - hibernoval. Mnohé jedince počas zimného spánku umierali, lebo si nevytvorili dostatočné zásoby tuku.
Hromady kosí a rituálne uložené lebky jaskynného medveďa v jaskyni Drachenloch v Aplách vo výške 2427 m.n.m. (!) svedčia o tom, že ho tam človek neandertálsky možno až tisíce rokov uctieval a znášal tam
kosti medveďa z okolitých jaskýň.
Nosorožec tuponosý a Nosorožec srstnatý
Ceratotherium simum a Coelodonta antiquitatis
Dnes vyhynutý nosorožec srstnatý obýval veľké časti Európy. Tento bylinožravec dosahoval váhu až 2,5 tony a podobne ako jediný súčasný druh - nosorožec tuponosý- bol nebezpečným a agresívnym tvorom. Človek ho dokázal uloviť, nepatril však k jeho vyhľadávanej koristi. Rohy nosorožca sa opracovávali hlavne na zbrane.
Dôvod vyhynutia nie je dodnes celkom jasný, na vine mohla byť zmena klímy ale aj človek, ktorý lovil samice a mláďatá.
Bol obľúbeným námetom paleolitických umelcov.
Megaloceros
Rytina rosomáka
Illustrations by Tomáš Frolo
Photo & Camera by Dimitrij Motrenko
Designed by Vydavateľstvo POČUJ
STARTECH - Staré technológie
© 2020
Portál a projekt z verejných zdrojov podporil
Fond na podporu umenia
Fond na podporu umenia
je hlavným partnerom projektu
