tom%C3%A1%C5%A1%20paleo%201200%20dpi%20o

PALEOLIT

FAUNA

DOBY ĽADOVEJ

polárna líška 2.jpg
fox carve. ZORRO-ALTXERRI.jpg

Líška polárna

Vulpes Lagopus

O polovicu menšia ako naša líška hrdzavá.

Má najteplejší kožuch zo všetkých cicavcov, znáša mrazy do -70 °C.

Mäsožravec, zdochlinár, nepohrdne ani rôznymi bobuľami.

Za deň urazí aj 150 km.

V lete jej srsť stmavne do siva, aby sa maskovala medzi kameňmi.

wolf otočeny.png
Wolf.png

Vlk dravý

Canis lupus

Má výborný čuch, skvelý sluch a je výborný bežec.

Loví vo svorke, najradšej jelene a soby. Svorka dokáže uloviť aj osamoteného bizóna či pižmoňa.

Podľa nálezov z Pavlova na Morave sa predpokladá, že ľudia zdomácnili vlka už pred 20 tisíc rokmi.

 
 
mamut woolly-mammoth.png
avdeevomammothsm.jpg

Mamut srtnatý

Mammutus primigenius

Bol ešte väčší ako dnešný slon africký, v kohútiku dosahoval výšku až 4,5 metra.

Charakteristické zahnuté kly sú vlastne prerastené rezáky, dĺžka je v priemere 2,5 metra a vážili takmer 50 kilogramov. Slúžili im na rozhrabávanie snehu, aby sa dostali k tráve, machu a lišajníkom. Obsahovali veľa kolagénu a boli nielen pevné ale ja pružné, boli preto obľúbenou surovinou na výrobu nástrojov a šperkov.

Dožívali sa veku až 60 rokov.

Vyhynuli približne pred 11 tisícimi rokmi - nedokázali sa prispôsobiť zmene klímy alebo ich vyhubil človek, ktorý lovil hlavne samice a mláďatá.

avdeevomammothsm.jpg

Mamut srtnatý

Mammutus primigenius

Bol ešte väčší ako dnešný slon africký, v kohútiku dosahoval výšku až 4,5 metra.

Charakteristické zahnuté kly sú vlastne prerastené rezáky, dĺžka je v priemere 2,5 metra a vážili takmer 50 kilogramov. Slúžili im na rozhrabávanie snehu, aby sa dostali k tráve, machu a lišajníkom. Obsahovali veľa kolagénu a boli nielen pevné ale ja pružné, boli preto obľúbenou surovinou na výrobu nástrojov a šperkov.

Dožívali sa veku až 60 rokov.

Vyhynuli približne pred 11 tisícimi rokmi - nedokázali sa prispôsobiť zmene klímy alebo ich vyhubil človek, ktorý lovil hlavne samice a mláďatá.

 
bizon.png
bizon soška La madelaine.jpg

Bizón americký - Zubor európsky

Bison bision - Bison bonasus

Bizón a zubor sa niekedy považujú za jeden druh.

Dospelý samec dosahoval váhu až 1000 kg.

Severoamerickí indiáni dokázali uloveného bizóna zúžitkovať takmer celého - mäso, kožu, kosti, rohy, kopytá, močový mechúr, šľachy aj chvost.

Moderní ľudia v novoveku bizóna aj zubra takmer vyhubili.

jelen.png
jeleň Lascaux Megaloceros.jpg

Jeleň lesný a  Jeleň obrovský

Cervus elaphus a  Megaloceros giganteus

Megaloceros bol najväčším jeleňovitým kopytníkom.

Jeho parožie dosahovala až 350 cm a vážilo až 40 kg.

Obrovské parožie zrejme napomohlo jeho vyhynutiu - po konci poslednej doby ľadovej Európa zarástla hustým lesom, v ktorom sa nemohol pohybovať.

 
 
sob 1920.png
sob combarelles.jpeg

Sob arktický (polárny)

Rangifer tarandus

V dobe ľadovej obýval takmer celú Európu.

V období  pred 17-11 tisíc rokmi bol najobľúbenejšou lovnou zverou - niekedy sa preto nazýva aj dobou "lovcov sobov". 

Domorodé národy  zo Sibíri až do moderných čias považovali soba za "magické" zviera, ktoré zohrávalo dôležitú úlohu pri šamanských obradoch.

rosomák.png
rosom%C3%A1k_edited.jpg

Rosomák severský

Gulo gulo

Hoci vyzerá skôr ako malý medveď, patrí medzi lasicovité šelmy. Je  rýchly, na svoju veľkosť veľmi silný a bojovný.

Živí sa drobnými cicavcami a zdochlinami.

Má vynikajúci čuch a potravu zacíti na veľkú vzdialenosť.

Vďaka tomu sa často prezýva ako "nenásytník" či "pažravec".

Ľudia ho lovili pre kvalitnú kožušinu.

 
 
 
brown-bear-_1920.jpg
Medve%C4%8F%20%2C%20Chauvet%2C%20Franc%C

Medveď hnedý a Medveď jaskynný

Ursus arctos a Usrsus spelaeus

Medveď jaskynný vyhynul z neznámych dôvodov asi pred 20 tisíc rokmi. Hoci bol najväčšou šelmou doby ľadovej, bol prevažne bylinožravec. Hoci bol prevažne bylinožravec, bol veľmi nebezpečnou šelmou s výbornými inštinktami a človek ho pravidelne nelovil.

Medveď jaskynný nežil v jaskyniach, iba sa tam ukladal na zimný spánok - hibernoval. Mnohé jedince počas zimného spánku umierali, lebo si nevytvorili dostatočné zásoby tuku.

Hromady kosí a rituálne uložené lebky jaskynného medveďa v jaskyni Drachenloch v Aplách vo výške 2427 m.n.m. (!) svedčia o tom, že ho tam človek neandertálsky možno až tisíce rokov uctieval a znášal tam

kosti medveďa z okolitých jaskýň.

 
 
rhinoceros-768714.jpg
Nosorožce jaskyňa Chauvet Francúzsko

Nosorožec tuponosý a Nosorožec srstnatý

Ceratotherium simum a Coelodonta antiquitatis

Dnes vyhynutý nosorožec srstnatý obýval veľké časti Európy. Tento bylinožravec dosahoval váhu až 2,5 tony a podobne ako jediný súčasný druh - nosorožec tuponosý-  bol nebezpečným a agresívnym tvorom. Človek ho dokázal uloviť, nepatril však k jeho vyhľadávanej koristi. Rohy nosorožca sa opracovávali hlavne na zbrane.

Dôvod vyhynutia nie je dodnes celkom jasný, na vine mohla byť zmena klímy ale aj človek, ktorý lovil samice a mláďatá.

Bol obľúbeným námetom paleolitických umelcov.

 
 
fox carve. ZORRO-ALTXERRI.jpg

Líška polárna

Vulpes Lagopus

O polovicu menšia ako naša líška hrdzavá.

Má najteplejší kožuch zo všetkých cicavcov, znáša mrazy do -70 °C.

Mäsožravec, mrchotžrút, nepohŕdne ani rôznymi bobuľami.

Za deň urazí aj 150 km.

V lete jej srsť stmavne do siva, aby sa maskovala medzi kameňmi.

Človek ju lovil hlavne kvôli teplej kožušine.

Prevŕtané očné zuby sa s obľubou používali na náhrdelníky.

 
Wolf_edited.jpg

Vlk dravý

Canis lupus

Má výborný čuch, skvelý sluch a je výborný bežec.

Loví vo svorke, najradšej jelene a soby. Svorka dokáže uloviť aj osamoteného bizóna či pižmoňa.

Podľa nálezov z Pavlova na Morave sa predpokladá, že ľudia zdomácnili vlka už pred 20 tisíc rokmi.

 
avdeevomammothsm.jpg

Mamut srtnatý

Mammutus primigenius

Bol ešte väčší ako dnešný slon africký, v kohútiku dosahoval výšku až 4,5 metra.

Charakteristické zahnuté kly sú vlastne prerastené rezáky, dĺžka je v priemere 2,5 metra a vážili takmer 50 kilogramov. Slúžili im na rozhrabávanie snehu, aby sa dostali k tráve, machu a lišajníkom. Obsahovali veľa kolagénu a boli nielen pevné ale ja pružné, boli preto obľúbenou surovinou na výrobu nástrojov a šperkov.

Dožívali sa veku až 60 rokov.

Vyhynuli približne pred 11 tisícimi rokmi - nedokázali sa prispôsobiť zmene klímy alebo ich vyhubil človek, ktorý lovil hlavne samice a mláďatá.

 
bizon soška La madelaine.jpg

Bizón americký - Zubor európsky

Bison bision - Bison bonasus

Bizón a zubor sa niekedy považujú za jeden druh.

Dospelý samec dosahoval váhu až 1000 kg.

Severoamerickí indiáni dokázali uloveného bizóna zúžitkovať takmer celého - mäso, kožu, kosti, rohy, kopytá, močový mechúr, šľachy aj chvost.

Moderní ľudia v novoveku bizóna aj zubra takmer vyhubili.

 
jeleň Lascaux Megaloceros.jpg

Jeleň lesný a  Jeleň obrovský

Cervus elaphus a  Megaloceros giganteus

Megaloceros bol najväčším jeleňovitým kopytníkom.

Jeho parožie dosahovala až 350 cm a vážilo až 40 kg.

Obrovské parožie zrejme napomohlo jeho vyhynutiu - po konci poslednej doby ľadovej Európa zarástla hustým lesom, v ktorom sa nemohol pohybovať.

 
sob combarelles.jpeg

Sob arktický (polárny)

Rangifer tarandus

V dobe ľadovej obýval takmer celú Európu.

V období  pred 17-11 tisíc rokmi bol najobľúbenejšou lovnou zverou - niekedy sa preto nazýva aj dobou "lovcov sobov". 

Domorodé národy  zo Sibíri až do moderných čias považovali soba za "magické" zviera, ktoré zohrávalo dôležitú úlohu pri šamanských obradoch.

 
rosom%C3%A1k_edited.jpg

Rosomák severský

Gulo gulo

Hoci vyzerá skôr ako malý medveď, patrí však medzi lasicovité šelmy. Je  rýchly, na svoju veľkosť veľmi silný a bojovný.

Živí sa drobnými cicavcami a zdochlinami.

Má vynikajúci čuch a potravu zacíti na veľkú vzdialenosť.

Vďaka tomu sa často prezýva ako "nenásytník" či "pažravec".

Ľudia ho lovili pre kvalitnú kožušinu.

 
Medve%C4%8F%20%2C%20Chauvet%2C%20Franc%C

Medveď hnedý a Medveď jaskynný

Ursus arctos a Usrsus spelaeus

Medveď jaskynný vyhynul z neznámych dôvodov asi pred 20 tisíc rokmi. Hoci bol najväčšou šelmou doby ľadovej, bol prevažne bylinožravec. Hoci bol prevažne bylinožravec, bol veľmi nebezpečnou šelmou s výbornými inštinktami a človek ho pravidelne nelovil.

Medveď jaskynný nežil v jaskyniach, iba sa tam ukladal na zimný spánok - hibernoval. Mnohé jedince počas zimného spánku umierali, lebo si nevytvorili dostatočné zásoby tuku.

Hromady kosí a rituálne uložené lebky jaskynného medveďa v jaskyni Drachenloch v Aplách vo výške 2427 m.n.m. (!) svedčia o tom, že ho tam človek neandertálsky možno až tisíce rokov uctieval a znášal tam

kosti medveďa z okolitých jaskýň.

 
Nosorožce jaskyňa Chauvet Francúzsko

Nosorožec tuponosý a Nosorožec srstnatý

Ceratotherium simum a Coelodonta antiquitatis

Dnes vyhynutý nosorožec srstnatý obýval veľké časti Európy. Tento bylinožravec dosahoval váhu až 2,5 tony a podobne ako jediný súčasný druh - nosorožec tuponosý-  bol nebezpečným a agresívnym tvorom. Človek ho dokázal uloviť, nepatril však k jeho vyhľadávanej koristi. Rohy nosorožca sa opracovávali hlavne na zbrane.

Dôvod vyhynutia nie je dodnes celkom jasný, na vine mohla byť zmena klímy ale aj človek, ktorý lovil samice a mláďatá.

Bol obľúbeným námetom paleolitických umelcov.

 
pozadie bronz 2.png

Illustrations by Tomáš Frolo

Photo & Camera by Dimitrij Motrenko

Designed by Vydavateľstvo POČUJ

STARTECH - Staré technológie

© 2020

 

Portál a projekt z verejných zdrojov podporil

Fond na podporu umenia

Fond na podporu umenia

je hlavným partnerom projektu

FPU_logo4_%20orezan%C3%A9%20mal%C3%A9_ed