Lovci a zberači
Stredné Považie
Kultúra Lovcov mamutov
(Zbrane z kultúry Lovcov sobov)
ca. 28-11 tisíc rokov p.n.l
Ilustrácia: T. Frolo
Prví roľníci
Juhozápadné Slovensko
Kultúra lineárnej keramiky
ca. 5700 - 4500 p.n.l.
Ilustrácia: T. Frolo
Prví vládcovia
Myšia Hôrka
Staršia doba bronzová
(Vládca a partnerka podľa pohrebiska v Čake a v Dedinke
z mladšej doby bronzovej)
ca. 1850 - 1200 p.n.l.
Ilustrácia:T.Frolo
PALEOLIT
Paleolit alebo staršia doba kamenná (paleo znamená starý a lithos kameň) je obdobie od vzniku človeka po koniec poslednej doby ľadovej (správne ľadovej doby) pred 10 000 rokmi. Je najdlhším obdobím v dejinách človeka - trvalo približne 3 milióny rokov. Človek sa živil lovom a zberom. V niektorých oblastiach sveta sa ľudia živili výhradne lovom a zberom až do moderného veku. V paleolite prebehla antropogenéza - vývoj človeka od najstarších druhov až k modernému človeku. Človek sa adaptoval na život v najrôznejších podmienkach a s výnimkou Antarktídy osídlil všetky kontinenty.
Človek sa v paleolite naučil vyrábať kamenné nástroje a zbrane. Vzpriamená postava, zručná ruka, myslenie a reč z neho spravili najdokonalejšieho lovca - predátora všetkých čias. Dokonalé lovecké stratégie, diaľkové zbrane a výborné poznanie prírody mu umožňovali relatívne ľahký spôsob obživy. Nadbytok voľného času venoval zdokonaľovaniu nástrojov, stavbe obydlí, náboženským rituálom, spevu, tancu a umeniu.
Najdôležitejšie objavy a vynálezy:
-
štiepané kamenné nástroje (sekáče, úštepy, škrabadlá, rydlá, čepele, vrtáky)
-
oblečenie (pončá, kapucňa, nohavice, topánky)
-
špagáty a nite
-
šidlá a ihly
-
oheň
-
diaľkové zbrane (oštepy, vrhače oštepov, luky)
-
umenie (sošky, šperky, maľby, rytiny, hudobné nástroje)
-
náboženstvo (pochovávanie, rituály)
-
obydlia
Nový spôsob obživy znamenal doslova revolúciu v dejinách ľudstva - hovoríme o neolitickej revolúcii. Človek sa usadil, budoval si pevnejšie obydlia, prudko rástol počet obyvateľstva a vznikali prvé dediny a mestá. Postupne sa od roľníckeho spôsobu života oddeľovali prvé remeslá ako boli hrnčiarstvo a tkáčstvo. Pôvodne rovnostárske spoločenstvá sa čoraz viac sociálne diferencovali.
Veľké zmeny nastali aj v duchovnom živote človeka. Vznikali prvé predstavy o nadprirodzených, zväčša antromorfných (majúcich ľudskú podobu) bytostiach, ktoré ovplyvňovali kolobeh prírody - a tým záplavy, sucho či úrodnosť pôdy. Týmto bytostiam sa prinášali obete v podobe darov, potravy a čoraz viac aj toho najcennejšieho - ľudských životov, najmä žien a detí. V neolite sa objavujú prvé megalitcké stavby a kultové objekty - svätyne.
Najdôležitejšie objavy a vynálezy:
-
domestifikácia rastlín a zvierat
-
brúsené kamenné nástroje (sekery, tešly, kliny)
-
tkané oblečenie
-
keramika
-
pece
-
nové nástroje ako spojené s poľnohospodárstvom - kosáky, drvidlá, radlá a pluhy
-
megalitické svätyne
-
pevné obydlia (z hliny, tehál, dreva, kameňa)
-
pivo
NEOLIT
Neolit alebo mladšia doba kamenná sa nazýva obdobie, ktoré začalo na Blízkom Východe v oblasti úrodného polmesiaca po skončení poslednej doby ľadovej približne pred 10 000 rokmi. Ľudia postupne zanechávali lovecko-zberačský spôsob života a pestovali obilie a ďalšie rastliny a rovnako chovali zvieratá. Z oblasti úrodného polmesiaca sa nový spôsob života postupne šíril do ostatných oblastí sveta, v Amerika prebehla zmena táto zmena samovoľne v Austrálii až po kolonizácii Európanmi v novoveku. Na naše územie prišli prví roľníci asi okolo roku 6000 p.n.l cez Balkán a povodiami Dunaja a Tisy.
Človek pri tavení rôznych rúd objavoval nové a nové kovy ako boli napríklad striebro, olovo a cín. Zároveň experimentoval so zliatinami kovov a objavil jednu zliatinu s jedinečnými vlastnosťami - bronz. Bronz, zliatina medi a cínu, má farbu a lesk podobnú vzácnejšiemu zlatu a zároveň je aj dostatočne pevný a mohli sa z neho vyrábať nielen šperky ale aj zbrane.
Bronz však nebol pre všetkých - medi bolo pomerne dosť, no cínu bolo málo a musel sa dovážať zďaleka. Okrem toho sa tajomstvá výroby tejto unikátnej zmesi dlho strážili. Bronzové šperky a zbrane sa preto stali symbolom moci a bohatstva. Spoločnosť sa čoraz viac sociálne diferencovala a vznikali vrstvy vládcov a ich bojových družín, ktorý neskôr vytvárali prvé väčšie či menšie kráľovstvá či ríše.
V dobe bronzovej vznikli prvé veľké civilizácie v Mezopotámii, Egypte, Palestíne alebo v Grécku. Hoci sa tradične udáva, že pravek končí práve vznikom prvých štátov alebo objavením písma, treba si uvedomiť, že tieto civilizácie stále žili v dobe, kedy najdokonalejším materiálom bol práve bronz a väčšina obyvateľstva stále používala prevažne kamenné nástroje. Prevažne kamenné nástroje stáli za vznikom najväčších stavieb ako boli pyramídy, či za zrodom obrovských a kultúrne vyspelých metropol ako bol Babylón.
Okolo roku 1800 p. n. l. sa v Chetitskej ríši v Malej Ázii začalo systematicky vyrábať železo. Železnej rudy bolo všade pomerne dosť a približne od roku 1200 p.n.l. sa tajomstvo jeho výroby rozšírilo z Blízkeho východu aj do Európy. Železo postupne vytlačilo mäkší bronz a kamenné nástroje. Zatiaľ čo v Stredomorí zažívali vrchol grécke mestské štáty a rímska republika, na našom území sa začala písať posledná etapa praveku. Okolo roku 400 p. n. l. sa na našom území usadil,i národ, ktorý nenazývame len podľa keramiky, no z písomných prameňov poznáme aj jeho meno - Kelti.
DOBA KOVOV
Človek začal kovy používať približne už pred 8000 rokmi. Zväčša šlo o zlato a meď, ktoré našiel v prírodnom stave.
Približne okolo roku 5000 pre naším letopočtom začal taviť medené rudy a systematicky získavať meď. Meď však nemá celkom ideálne vlastnosti - je pomerne mäkká. Skôr sa využívala na šperky ako na nástroje a zbrane, výnimkou boli medené sekerky. Toto obdobie, keď už človek poznal výrobu medi, no napriek tomu hlavne používal kamenné nástroje dostalo výstižné pomenovanie "chalkolit" - chalkos znamená kov a lithos kameň.
Illustrations by Tomáš Frolo
Photo & Camera by Dimitrij Motrenko
Designed by Vydavateľstvo POČUJ
STARTECH - Staré technológie
© 2020
0908 420 468