Lov a zber

Home

PALEOLIT

Stravovacie návyky našich predkov a príbuzných

Šimpanz učenlivý

Pan troglodytes

Náš najbližší príbuzný, hoci veľmi vzdialený - naše cesty sa rozdelili pred približne 6 miliónmi rokmi.

Živí sa prevažne plodmi, listami, korienkami - 98% potravy.

Okrem toho však "zbiera" mravce, iný hmyz, vyjedá vajíčka vtákov alebo plazov, loví opice z čeľadi kočkodanovitých, mačiakovitých, paviány, menšie antilopy či prasa bradavičnaté.

Lov vedie alfa-samec, ktorý nakoniec trhá úlovok na kusy a rozdeľuje medzi členov tlupy. Celkom loví asi 25 druhov živočíchov. Využívajú schopnosť komunikácie a organizácie.

Šimpanzy pri love: https://www.youtube.com/watch?v=yZhsM9OzeEo

Upozornenie: video zachytáva usmrtenie zvieraťa

Stravovacie návyky našich predkov a príbuzných

Australopitek

Australopithecus afarensis

Bol prevažne bylinožravec a jedol listy, semienka, oriešky, podzemné hľuzy a korene. Pravdepodobne lovil väčšie jašterice, možno bol aj zdochlinár. Konzumáciu mäsa potvrdzujú väčšie tesáky, ktoré potreboval na jeho trhanie.

Stravovacie návyky našich predkov a príbuzných

Človek zručný

Homo habilis

Predpokladá sa, že sa živil ovocím, semienkami a hľuzami, no v čoraz väčšej miere aj mäsom jašteríc alebo lovil mláďatá stredne veľkých cicavcov. Rovnako sa predpokladá, že sa živil zdochlinami väčších cicavcov. Vďaka prvým kamenným nástrojom vedel rezať kožu, porciovať mäso alebo roztĺkať dlhé stehenné kosti cicavcov plné energeticky výdatného špiku.

Pavilon Anthropos - Moravské múzem v Brne

Autor: prof. J. Jelínek

Stravovacie návyky našich predkov a príbuzných

Človek vzpriamený

Homo erectus

Vďaka vzpriamenej a vysokej postave bol výborný bežec. Strata ochlpenia a potenie predstavujú efektívny systém chladenia. Človek nebehá rýchlo, ale dokáže bežať na dlhé vzdialenosti a dokáže iné zvieratá doslova uštvať. Hlavne ak loví v organizovanej tlupe. U človeka vzpriameného sa predpokladá požívanie jednoduchej reči. Okrem toho si vyrábal prvé diaľkové zbrane - oštepy. Rekonštrukciami týchto oštepov dohodia dnešní atléti až 70 metrov. Okrem toho sa zachovali kratšie palice s hrotmi na oboch stranách, ktoré sa používali pravdepodobne na lov vtákov. H. erectus pravidelne používal oheň a tepelne upravoval aj mäso aj rastlinnú potravu.

Oštepy zo Schoeningenu, Nemecko

Vek cca 400 tisíc rokov

Najdlhší má 229 cm, priemer v najhrubšom mieste 3,6 cm

Vyrobené zo smreku

Ide o unikátny nález, lebo predmety z dreva sa "rýchlo" rozpadnú - v porovnaní s kamennými nástrojmi alebo kosťami.

Uchovali sa vďaka tomu, že sa dostali do bahna pri jazere a nedostával sa k nim kyslík.

Palice zo Schoeningenu,

Vek cca 400 tisíc rokov

Dlhé cca. 60 cm

Vyrobené zo smreku

Autor: Benoit Clarys

Stravovacie návyky našich predkov a príbuzných

Pri prevažne mäsitej potrave ľudia takmer vôbec nepoznali zubný kaz.

Človek neandertálsky

Homo neandertalensis

Top predátor - dokázal uloviť prakticky všetko - od mamuta, cez srstnatého nosorožca, bizóny, jelene a medvede až po vtáky a ryby ako sú delfíny či tuniaky. Jedol rovnako morské plody, ako aj všetky možné druhy ovocia a orieškov. Existujú doklady používania bylín, či už ako korenie alebo ako liečivé rastliny. Jednoznačne však prevažovalo mäso z veľkých cicavcov.

Na oštepy si pripevňoval masívne kamenné hroty, ako lepidlo používal smolu z brezy, ktorú získaval suchou destiláciou kôry (spaľovanie pri ca. 400°C bez prístupu vzduchu).

Niektoré kostrové nálezy vykazujú stopy po početných zlomeninách a niektorí vedci sa domnievajú, že za to mohla ich takpovediac adrenalínová povaha - hlavne pri love.

Ojedinelé nálezy svedčia o kanibalizme, pravdepodobne išlo o tzv. kultový - čiže náboženský antropofagizmus.

Dodnes nie je celkom jasné, ako vyrábali brezovú smolu bez keramiky alebo kovových nádob.

Stravovacie návyky našich predkov a príbuzných

cro-magnon-hunter-upper-paleolithic-zden

Majstri rekonštrukcie paleolitu

Zdenek Burian a Libor Balák

magdalenian-reindeer-hunters-upper-paleo

Najťažšie bolo nepozorovane sa priblížiť na dostrel - vyskúšajte si priblížiť sa napr. k jeleňovi aspoň na 30-50 metrov

magdalenian-bird-hunters-upper-paleolith

Koncom paleolitu sa objavila ďalšia nebezpečná zbraň - luk a šípy

Človek moderného typu

Homo sapiens

Neandertálec bol top predátor, no človek moderného typu bol ešte lepší lovec a ulovil všetko od mamuta až po veľrybu.

V Európe žili oba ľudské druhy vedľa seba takmer 15 tisíc rokov, ale neandertálec nakoniec vyhynul. Buď ho moderný človek vyhubil, alebo ho efektívnejším lovom postupne pripravoval o potravu. Jedna z teórií hovorí, že moderný človek lepšie prežil výkyvy počasia v poslednej dobe ľadovej vďaka tomu, že mal pestrejší jedálny lístok - lovil a zbieral praktický všetko.

V období pred ca. 30-20 tisícmi rokmi sa špecializoval na mamuty - hovoríme o lovcoch mamutov. V období od 18-10 tisíc rokmi sa špecializoval na soby - kultúra lovcov sobov.

Intenzívne lovil aj kožušinovú zver, napr. polárne líšky. Využíval dobrú komunikáciu a organizáciu v loveckých skupinách. Do oštepov vkladal tenké kamenné čepele alebo kostené hroty. Požíval aj vrhače oštepov, čím dosahoval väčšiu rýchlosť a presnosť. Nálezy z Moravy dokladajú požívanie sietí a zdomácnenie vlka.

Niektoré nálezy hovoria o využívaní terénu - napr. zaháňanie koní na skalný útes, odkiaľ padali. Ale, pozor, žiadne jamy na veľké cicavce sa nenašli - bola doba ľadová a vykopať do večne zmrznutej pôdy kamennými nástrojmi jamu na mamuta asi naozaj nešlo.

Na atlatl stačí obyčajná palička, ktorá má na konci háčik. V paleolite si na atlatle nasadzovali krásne vyrezávané násady s háčikom - v tomto prípade jaskynnú hyenu z jelenieho parohu.

Vrhač oštepov alebo atlatl bol obľúbenou zbraňou ku koncu paleolitu. Používali ho aj severoamerickí Indiáni pred príchodom Európanov či domorodí obyvatelia Austrálie. Ruka sa vrhačom predĺži a zvýši sa obvodová rýchlosť - pri rekonštrukciách namerali vrhnutým oštepom až 150 km/h.

Holmegaard_IV__H4-1_5616fadfef_c1213f021

Príslušník národa San - žijú na vo viacerých štátoch južnej Afriky. Až do polovice 20. st. žili výlučne ako lovci a zberači, neskôr začali pestovať plodiny a chovať dobytok. Dnes sa niektoré skupiny vracajú k pôvodnému spôsobu obživy.

Lovia až 55 druhov živočíchov - od mravcov po žirafy. Používajú luky a oštepy.

Chlapci vo veku 15 rokov skladajú skúšku dospelosti - musia behom uštvať antilopu a zabiť zblízka oštepom. Takýto "Veľký tanec" môže trvať až 40 hodín.

Zberu sa venujú rovnako ženy ako aj muži - zbierajú 85 druhov jedlých rastlín.

Pre lovecko-zberačské spoločnosti je typický nadbytok voľného času - trávia ho rozprávaním sa, žartovaním, výrobou ozdôb, hudbou, tancom a oslavami.

Holmegaardsky luk - najstarší zachovalý luk. Mal 154 cm a bol z brestového dreva. Vek ca. 10 tisíc rokov.

Šimpanz

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Common_chimpanzee_(Pan_troglodytes_schweinfurthii)_feeding.jpg

Australopithecus

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/5/5f/NHM_-_Australopithecus_afarensis_Modell_1.jpg

Nálezisko Schoeningen

https://denkmalatlas.niedersachsen.de/viewer/objekte/speere/

Brezová smola

https://www.sciencemag.org/news/2019/10/50000-year-old-tar-smeared-tool-shows-neanderthal-smarts

Atlatl hod