Evolúcia

Home

Homo Sapiens

Evolúcia hore

Na počiatku bolo more...

Zjednodušená schéma vývoja človeka

human-evolution-promo-gettyimages-122223

Ardipitecus

ca. 4,4 mil. rokov

Australopitecus

ca. 3,5 mil. rokov

Homo habilis

ca. 2,5 mil. rokov

Homo erectus

ca. 1,8 mil. rokov

Homo neandertalensis

ca. 300 tisíc rokov

Homo sapiens

ca. 200 tisíc rokov

Poznámka: Homo erectus bol vyšší, takmer ako moderný človek. Musel mať topánky, lebo pri výrobe pästných klinov vznikal odpad z mimoriadne ostrých úlomkov kameňa. Homo neandertalensis rovnako, navyše musel byť teplejšie oblečený. Od čias homo erecta sa používali oštepy, kostený kyjak je mierne zastaralá predstava. Na obrázku má navyše veľmi malú hlavu, v skutočnosti mal väčšiu mozgovňu ako moderný človek.

Hlavné znaky evolúcie

1. Vzpriamená postava

2. Zväčšoval sa objem mozgu

3. Strata ochlpenia

4. Protistojný palec na ruke

5. Zmenšili sa nadočnicové

oblúky

6. Zjemnila sa čeľusť

Výhody

Ruky sa uvoľnili na prácu a lov

Cieľavedomá činnosť, výroba nástrojov, plánovanie, reč

Potíme sa - mimoriadne efektívny spôsob chladenia

Jemná motorika ruky, práca s drobnými predmetmi, výroba nástrojov a zbraní

Narástlo nám čelo,

zväčšil sa predný mozog

Väčší priestor pre mozgovú časť

Nevýhody

Zúžila sa panva a pôrodné cesty

Človek je relatívne pomalý bežec

Bolestivý a nebezpečný pôrod

Novorodenec má veľkú hlavu,

posadí sa až po pol roku,

chodí až od roka

Potreba výroby oblečenia, kúrenia

Horšie lozíme po stromoch,

nemáme pazúre

Potreba krájania potravy, zuby neslúžia ako zbraň

Teórie o vzniku života a človeka

Stvoriteľská

alebo

kreacionistická teória

Vesmír, Zem, život a človeka stvorila vyššia inteligentná bytosť.

Človeka stvorili bohovia alebo boh,

najčastejšie z prachu a hliny.

Kresťanstvo sa odvoláva na knihu Genezis v Starom zákone,

podľa ktorej stvoril Boh Zem a človeka približne pred 6000 rokmi.

Vývojová

alebo

evolučná teória

Vesmír vznikol Veľkým treskom pred asi 14 miliardami rokov, Zem o desať

miliárd rokov neskôr.

Život na Zemi vznikol asi pred 3,8 miliardami rokov v oceánoch.

Z jednoduchých organizmov sa vyvíjali zložitejšie a zároveň sa prispôsobovali meniacim sa podmienkam.

Základy evolučnej teórie položil Charles Darwin dielom O pôvode druhov v roku 1859.

Evolučný kreacionizmus

Kombinácia oboch teórií - vesmír a život stvorila božská bytosť,

ďalej sa vyvíja v súlade s biologickou evolúciou.

Do dnešných čias pretrváva mylná predstava a chybná interpretácia Darwinovej teórie, že človek sa vyvinul z opice. To nikdy netvrdil ani Darwin ani iní evoluční biológovia.

Charles Darwin

1809 - 1882

Azda žiadne knihy v histórii nespôsobili taký rozruch ako Darwinove diela O pôvode druhov prirodzeným výberom a Pôvod človeka a pohlavný výber.

V rokoch 1831-1836 sa zúčastnil objavnej plavby okolo sveta. Darwin pozoroval geologické javy, skúmal živočíchy a rastliny a zbieral skameneliny.

Osobitne ho zaujali drobné rozdiely medzi zobákmi piniek a medzi panciermi korytnačiek na jednotlivých ostrovoch súostrovia Galapágy a juhoamerickou pevninou.

S publikovaním svojej teórie o vývoji druhov váhal vyše 20 rokov, sám si dobre uvedomoval jej revolučnosť.

Na Darwina sa zniesla obrovská vlny kritiky, stal sa obľúbeným terčom posmeškov a námetov na karikatúry.

S pribúdajúcimi nálezmi predkov moderného človeka a rozvojom biológie sa však jeho teória vo vedeckom svete presadila a dnes sa všeobecne uznáva.

Človek a opica majú spoločného predka, ale naše cesty sa dávno rozdelili. S orangutanmi pred asi 12 miliónmi rokov,

s gorilou pred 8 miliónmi rokov a s šimpanzom asi pred 6 miliónmi rokov.

Hlavné predpoklady evolúcie:

MUTÁCIA

- zmeny v genetickej výbave z jednej generácie na druhú.

Deti nie sú identické s rodičmi, majú zmenenú genetickú výbavu.

Niektoré zmeny sú výraznejšie, niektoré menej, niektoré sa "zafixujú" a prenášajú ďalej na potomstvo.

SELEKCIA

- výber. Niektoré zmeny (mutácie) sú výhodnejšie, niektoré menej.

Jedince alebo druhy s výhodnejšími mutáciami prežijú a prispôsobia sa, tie s menej výhodnými vymierajú.

Jedince s výhodnejšími zmenami majú väčšiu šancu prežiť a rozmnožiť sa - čiže preniesť a "zafixovať" mutáciu. Niekedy sa natoľko zmenia podmienky na život, že sa zmenám nedokážu prispôsobiť nielen jedince, ale aj celé druhy alebo rody a dochádza k vymieraniu druhov a rodov (napr. dinosaure).

Prečo má žirafa dlhý krk?

Určite nie preto, že sa celý život naťahuje

za listami v korunách stromov.

Počas evolúcie sa vyskytli jedince s "vrodenou vadou" - dlhším krkom. Tie mali viac potravy a zjavne mali väčšie šance pri hľadaní si partnera. Táto mutácia sa zafixovala a časom sa ešte prehlbovala, lebo sa ukázala ako výhodná.

Poznámka na okraj: žirafa má rovnako ako všetci cicavce sedem krčných stavcov.

Teória, ktorá hovorí, že sa vlastnosti a skúsenosti nadobudnuté počas života dedia, sa volá lamarckizmus - podľa francúzskeho biológa z prelomu 18. a 19. storočia

Jeana Babtistu de Lamarcka.

Dnes je táto teória dávno prekonaná - geniálnym vedcom sa nerodia vždy geniálne deti, deti klavíristov nevedia hrať sami od seba, ale musia sa to naučiť a deti kulturistov sa takisto nerodia s veľkými bicepsmi.

Australopitecus

ca. 4,5-1,5 milióna rokov

Priamy predchodca človeka

- vzpriamená postava a chôdza po dvoch nohách

- veľkosť mozgu 450 cm

- výška 100-160 cm - veľké rozdiely medzi samcom a

samicou

- žil v Afrike

- prevažne bylinožravec

- postupne alebo súčasne žilo viac ako 10 druhov

(napr. a. afarensis, a. africanus, a. sediba)

Lucy - najznámejší nález

V roku 1974 objavili archeológovia v Hadare (Etiópia) 3,2 milióna rokov staré skamenené kosti samice Australopiteka afarensis, takmer 40% kostry.

Meno dostala podľa piesne Lucy in the Sky with Diamonds od skupiny Beatles, ktorú archeológovia v tábore dokola počúvali.

Australopithecus family

lucys baby

Trojročné dieťa australopiteka

Australopithecus sediba

Australopithecus family

1/8

Sekáč a úštep

Tzv. olduvajská kultúra, podľa Olduvajskej rokliny, kde bol tento typ opracovania kameňa identifikovaný.

Náleziská, kde sa prvýkrát objavuje osobitá technika opracovania kameňa alebo má najvýraznejšie znaky, dávajú v paleolite meno jednotlivým kulturám. Pre jednotlivé štádia vývoja opracovania kameňa je totiž typická aj kultúra v širšom zmysle - nástroje z kostí, venuše, maľby a pod.

Človek zručný

Homo habilis

ca. 4,5-1,5 milióna rokov

Prvý druh rodu homo

- vzpriamená postava a chôdza po dvoch nohách

- veľkosť mozgu 500 - 900 cm kubických

- výška 120-160 cm

- žil v Afrike

- vyrábal prvé nástroje - sekáče a úštepy

- rastlinnú potravu si spestroval hmyzom, vajíčkami,

plazmi a zdochlinami väčších cicavcov - kamennými

nástrojmi sa mohol dostať k špiku v stehenných

kostiach

- súčasne žili aj homo rudolfiensis, homo ergaster a

homo erectus

Človek vzpriamený

Homo erectus

ca. 1,8 mil. - 200 tisíc rokov

Prvý cestovateľ

- vynikajúci bežec

- veľkosť mozgu 700- 1250 cm kubických

- výška 160-185 cm

- žil v Afrike, Európe, Ázii

- vyrábal pästné kliny

- lovil väčšie cicavce

- používal oštepy

- predpokladá sa jednoduchá reč

- vedel založiť oheň

- ľudské - sociálne správanie - starostlivosť o

starých členov tlupy

- najstaršie umenie

- homo erectus je širší pojem pre viacero

podruhov alebo samostatných druhov

(napr. h. ergaster, h. heidelbergensis,

h. antecessor, h. florensiensis)

Mapa acheul

pekingman

homo erectus

Mapa acheul

1/8

Pästné kliny

Univerzálne nástroje na rezanie, škrabanie a vŕtanie. Pri výrobe vznikajú aj tenké a ostré úštepy, výborné na rezanie kože a mäsa. Keď sa hrany a hrot otupia, môžu sa ďalšími údermi jednoducho "nabrúsiť".

Človek vyrábal pästné kliny takmer milión rokov - rovnakým spôsobom, rovnakou technikou.

Napriek tomu sa vyvíjal - používal oheň, diaľkové zbrane, staval si obydlia, používa reč a začína sa symbolicky vyjadrovať (zárezy do kostí, mušiel a kameňov). Tu už naozaj hovoríme o kultúre - tzv, kultúra acheuléen podľa francúzskeho náleziska Saint-Acheul.

Na Slovensku sa kostrové nálezy č. vzpriameného nenašli, našlo sa však viacero pästných klinov. Človek vzpriamený (heidelbergský) žil aj v Česku a Maďarsku.